SĽUK

Čo je SĽUK?

SĽUK, t.j. Slovenský ľudový umelecký kolektív je profesionálnym telesom, pôsobiacim v oblasti umeleckého spracovania a interpretácie folklóru na Slovensku. Tento 60-ročný súbor zavítal do Tlmáč 25. apríla, aby potešil svojím novým hudobno-tanečným programom. Je o to výnimočnejší, že ho možno odohrať aj v komornom prostredí a tým byť zas o niečo bližšie k ľudu. Na jeho účinkovaní sa spolupodieľajú viaceré zložky SĽUK-u, ako ľudový orchester, sólisti tanečného súboru, ženská spevácka skupina, ale aj niekoľko hostí.

Budú hrať

Pod názvom a slovným zvolaním „Budú hrať, budú hrať“ sa celé predstavenie začalo. Mestské kultúrne stredisko v Tlmačoch, ponorené do pološera postupne odkrývalo členov ľudového orchestra na čele s primáškou Zuzanou Pokornou, ďalej členky ženskej speváckej skupiny pôsobiacej pri SĽUK-u, až napokon dotancovali na pódium i dva tanečné páry.
Čerstvo vzniknutý komorný program (premiéra sa odohrala pred necelými dvoma týždňami v domácom prostredí v Bratislave) bol v prvom rade zameraný na hudobnú stránku, spevákov a inštrumentalistov. Tentokrát bol tanec druhoradý a viac menej len dotváral atmosféru. Práve pre uvedené skutočnosti sa hodí na menšie pódiá a pokojne ho môžeme klasifikovať ako útvar menších javiskových foriem.
Na precíznom prejave svojho umenia spolupôsobil okrem interpretov i autorský kolektív. O hudobnú dramaturgiu sa postarala Mária Straková (zo ženskej speváckej skupiny pri SĽUK-u) a Štefan Molota. Medzi hosťami sme videli aj Róberta Puškára, Igora Hraška a Adrianu Jarolínovú.

Pestrosť hudobných nástrojov

Diváci ostávali hudbou a variabilitou prevedenia miestami úplne očarení. Okrem sláčikových a strunových hudobných nástrojov sa ovzduším predierali aj zvuky dychových nástrojov (napríklad ústne harmoniky, zobcová flauta, priečna flauta, píšťalka, fujara...). Objavili sa však aj rytmické hudobné nástroje, ako tamburína, bubienok a klasické drevené paličky boli nahradené drevenými lyžicami.
Prostredníctvom hudby, spevu a tanca sa autorom podarilo poukázať na rozmanitosť folklóru Slovenska. Účinkujúci stvárnili desať charakteristických regiónov. V hre s umením sme postrehli improvizáciu, prekrásnu veľavravnú mimiku i spontánne muzicírovanie, ktoré však pôsobili osviežujúco, nadľahčene, a preto bolo celé predstavenie príjemným relaxom. Ako sa vyjadrili diváci – bol to hotový balzam na dušu!

Nezabudnuteľná atmosféra

Svoje čaro vnieslo do predstavenia množstvo ľudových piesní, trávnic, hudobných skladieb a sól viacerých hudobných nástrojov (flauty, ústne harmoniky, píšťala, cimbal...) Nielen roztancované tanečné páry dodávali večeru potrebnú dynamiku a napätie. Postupné pridávanie hudobných nástrojov, premeny scény, pribiehanie tanečníkov a citlivo zladené situovanie spevákov pôsobilo uceleným dojmom. Niet divu, veď do nášho regiónu zavítali profesionáli v oblasti spracovania a interpretáciu slovenského folklóru.
Dokázali odľahčene, nie vo vážnom duchu, stvárniť aj ťažký údel niekdajšieho pracujúceho človeka, najmä však ženy, starajúcej sa o domácnosť, o deti i o pole. Pre ľahkosť stvárnenia bol celý program nielen dobre čitateľný, ale najmä hrejivý pre srdcia divákov.

PaedDr. Monika Kotorová