PhDr. Miroslav Pius

narodený 16.12.1942 v Novej Vsi nad Žitavou, okres Nitra. V roku 1960 ukončil štúdium na Pedagogickej škole v Leviciach. Pôsobil ako učiteľ na ZŠ v Starom Tekove. V rokoch 1963-68 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia sa aktívne zapojil do boja „za socializmus s ľudskou tvárou“, čo sa prejavilo založením tajného „Historického krúžku“ a článkami v študentskom časopise Echo. Bezprostredne po skončení vysokoškolských štúdií nastúpil ako redaktor do Literárnej redakcie Československého rozhlasu v Bratislave. Tu ho zastihol aj 21.august 1968. Aktívne sa podieľal na ilegálnom vysielaní proti okupačným vojskám v improvizovaných štúdiách „Mesto na Dunaji“ a „Mesto obilia“. V roku 1970 ako „protisocialistický, protistranícky a protisovietsky živel“ bol prinútený z rozhlasu odísť. Má zákaz publikovania, zákaz vykonávať prácu podľa svojej nadobudnutej kvalifikácie. V roku 1976 vydáva samizdat Ťarcha a milosť ako dar pre svojich priateľov-disidentov. Po 17.novembri 1989 sa aktívne zapojil do hnutia VPN. Stal sa vedúcim odboru školstva na ZsKNV v Bratislave, potom riaditeľom Školskej správy Bratislava VII. V roku 1990 bol plne rehabilitovaný. V roku 1997-98 vykonáva funkciu generálneho riaditeľa Národného osvetového centra v Bratislave. V rokoch 1998-2001 je riaditeľom Domu Matice slovenskej v Bratislave. Žije a tvorí v Leviciach.

Prehľad tvorby:

• Pyrománia (poézia, 1965, cena vydavateľstva),
• Cesta až na koniec smrti (poézia, 1970),
• Ťarcha a milosť (poézia, samizdat, 1976),
• Dobrodružstvá obra zubra (kniha pre deti, 1995),
• Tri ženy (próza, 1995),
• Chlapec na bielom koni (kniha pre deti, cena MK SR, 1996),
• Ján Francisci–Rimavský, (historicko-literárna esej, 1997),
• Vášne a smútky (poézia, 1997),
• Srdce mi horí v ohni (poézia, 1998),
• Poslední svätci romantizmu (teoretická práca, 1998),
• Záznam z vnútorného exilu (próza, 2002),
• Turci v Tekovskej župe (historická esej, 2004),
• Ruky a hlina (Pukanská keramika, 2005).