O čom svedčia archeologické nálezy?
Osídlenie lokality asi pred 2000 r.pred Kristom...
Archeologickými nálezmi bolo preukázané osídlenie lokality mesta už v mladšej dobe kamennej, t.j. asi 2000 r. pred Kristom. Z tohoto obdobia pochádza sídlisko s kanelovanou keramikou, halštatské pohrebisko podolskej kultúry a laténske sídlisko. Strategický význam územia Slovenskej brány neupadol ani v nasledujúcej dobe bronzovej (2000 – 700 r. pred Kristom) a železnej (700 – 0 r. pred Kristom). Poukazujú na to novovzniknuté opevnené osady či veľké hradiská na ľavom brehu Hrona (hradisko Kusá hora a Krivín). Agrárne zázemie týchto hradísk tvorili nížinné neopevnené osady. Ich obyvatelia sa v neskorej dobe bronzovej zaoberali popri poľnohospodárstve, love a rybolove aj výrobou bronzových predmetov. Ani v dobe rímskej (0 – 400 r. po narodení Krista) význam oblasti neupadol. Prítomnosť rímskych légií v oblasti Slovenskej brány možno s najväčšou pravdepodobnosťou spájať so stopami po rímsklej ceste, ktorá bola zistená na pravom brehu Hrona medzi Tlmačami a Kozárovcami. V podobe dvoch násypov tiahnúcich sa v dĺžke cca 500 m, v smere sever – juh, ju bolo možné sledovať ešte v roku 1952.
Oblasť Slovenskej brány bola najvýraznejšie osídlená najmä v období Veľkomoravskej ríše (9. stor.) a v období začleňovania územia Slovenska do Uhorského štátu (10. stor.). Popri hrobových nálezoch svedčia o tom nížinné sídliská a najmä hradiská. Vzácny je nález strategického slovanského hradiska z 9. storočia Festunok resp. Hrádze na strmom skalisku nad mostom v Tlmačoch, hradisko Grác (Pipíška) v Malých Kozmálovciach a Krivín (Pevná skala) v Rybníku.
(spracoval: Mgr. Július Žúbor)
