Tlmačská grámora

Charakteristika

Tekovské folklórne slávnosti, mapujúce rozsiahle historické územie bývalej Tekovskej župy sa konali po prvýkrát v Tlmačoch v r. 1998 a svojím vznikom po 8 rokoch nadviazali na folklórne slávnosti, konajúce sa v Starom Tekove. Tieto v minulosti boli zamerané len na tvz. "čilejkársku oblasť" (11 obcí okresu Levice: Čajkov, Hronské Kosihy, Hronské Kľačany, Nová Dedina - Gondovo, Opatová, Tekovská Nová Ves, Podlužany, Rybník nad Hronom, Starý Tekov, Veľké Kozmálovce a Tlmače).

Od r. 2000 sa mesto Tlmače v organizovaní tohto podujatia strieda s obcou Starý Tekov.

Mapa historického územia bývalej Tekovskej župy

Prečo zmena názvu TFS na Tlmačskú grámoru

Prečo Grámora a prečo práve GRÁMORA

V dňoch 24. – 26. augusta t.r. sa mesto Tlmače už po deviatykrát stane hostiteľom folkloristov z regiónu Tekov, na slávnostiach, ktoré sme poznali pod názvom Tekovské folklórne slávnosti . Korene tohto podujatia siahajú ale do hlbšej minulosti. Slávnosti v r.1939 a 1940 zorganizovali v Zlatých Moravciach, kde bolo tiež sídlo Tekovskej župy. Od r. 1965 bolo sídlo folklórnych slávností v Starom Tekove v prevažnej miere pod názvom „Tekov tancuje a spieva“. Na príprave programov na týchto slávnostiach sa zúčastnili aj manželia Urbanovci, ktorí boli v poradnom zbore pre folklór na vtedajšej Okresnej osvete.

Ako vieme, v roku 1990 zaniklo Okresné osvetové stredisko, ktoré finančne, metodicky a organizačne dovtedy zabezpečovalo folklórne slávnosti v Starom Tekove. Nasledovalo 13 rokov nečinnosti  v tejto oblasti, kedy obec Starý Tekov samotná nebola schopná, alebo ochotná niečo pre túto vec urobiť. Vyvstala tu teda nutnosť kontinuity zachovania tradície organizovania folklórnych slávností v regióne Tekov. Ponuka tlmačanov , ktorá spočívala v metodickej, odbornej a materiálnej pomoci pri znovuzorganizovaní tohto podujatia sa  u vtedajšieho vedenia obce nestretla s pochopením.

Z  tohto dôvodu sa mesto Tlmače, ako súčasť Tekovskej župy ( viď historická mapa Tekovskej župy ) rozhodlo založiť tradíciu Tekovských folklórnych slávností v Tlmačoch . Konkrétne FS VATRA a Mestské kultúrne stredisko Tlmače, za podpory Matice slovenskej. V predošlých rokoch organizovali v Tlmačoch Vinobranie, alebo po novom Oberačkové slávnosti. Program bol vždy dobre pripravený a tak po dobrej odozve u tlmačanov sa rozhodli v roku 1997 na Námestí odborárov pripraviť Tekovské folklórne slávnosti, podotýkame nie „Starotekovské“ slávnosti. Po dokončení rekonštrukcie tlmačského amfiteátra za výdatnej pomoci mesta, vtedajšieho vedenia SES, a.s., Tekovského múzea a sponzorov sa Folklórne slávnosti konali každý rok v tomto príjemnom prostredí a prerástli do trojdňového folklórneho festivalu. Dôležitou však bola súčasne podpora takých orgánov ako Ministerstvo kultúry SR a Národné osvetové centrum v Bratislave, ktorých snahou bolo tiež oživenie zvykov a tradícií bývalého historického územia Tekovskej župy. Vďaka týmto snahám a pomoci mohli Tlmače zorganizovať 1. ročník Tekovských folklórnych slávností v r. 1998, ktoré dokonca pod svoju záštitu prevzal JUDr. Ivan Gašparovič, v tom čase predseda Národnej rady SR. Táto skutočnosť zrejme bola podnetom aj pre obec Starý Tekov a tak po  roku 2000 došlo k dohode, že slávnosti sa budú uskutočňovať každý druhý rok v Tlmačoch a v  Starom Tekove. Ešte minulý rok toto platilo, ale v tomto roku – 2012 však tlaky v obci a nové vedenie v Starom Tekove dosiahli to, že aj keď párny rok patril Tlmačom, budú mať slávnosti každoročne. Hlavne z tohto dôvodu, ale aj veľkých rozdielov v koncepcii i kvalite programov a organizácii slávností, bolo prípravným výborom rozhodnuté zmeniť názov tlmačského trojdňového folklórneho festivalu a uskutočňovať ho v Tlmačoch na amfiteátri bez zmeny našej koncepcie. Pritom naďalej čerpať z tradícií širšieho záberu územia bývalej Tekovskej župy, teda nielen „čilejkárskeho“ mikroregiónu 11 obcí okresu Levice a samozrejme podľa možnosti pravidelne pozývať jeden popredný slovenský súbor i folklórny súbor zo zahraničia.

A teraz k novému názvu slávností: V 70-tych rokoch manželia Urbanovci z iniciatívy Krajského osvetového strediska v Bratislave realizovali výskum folklórnych tradícií v Tekove a Honte. Pochopiteľne sa najskôr a podrobne zamerali na Tlmače a blízke okolité obce. Pritom zo správ a informácií zväčša už dnes nežijúcich informátorov, starších obyvateľov týchto obcí ale najmä z Tlmáč, bola zachytená a zapísaná informácia o „Tlmačskej Grámore“. O čo vlastne išlo?

Konali sa totižto púte do Svätého Beňadika, teraz Hronského Beňadika. Najväčšia bola na „Božie telo“. Keďže tlmačská kompa bola k Beňadiku najbližšie, zástupy čilejkárskych pútnikov sa zhromažďovali a prepravovali na druhý breh Hrona v Tlmačoch kompou a cez Mačací brod. V Krčme u Hudeca , na pľaci pod jahodou sa pri tejto príležitosti našli aj šiatre jarmočníkov, hrala banda rybníckych a iných hudobníkov, ľudia sa občerstvovali, zabávali, tancovali, najmä cestou z púte nazad. Často u tlmačanov spriaznené rodiny prespávali do druhého dňa a potom pokračovali domov. A tento sviatočný a často aj nesviatočný zraz pobožného národa sa Boh vie prečo nazýval „Tlmačská grámora“! A veru dostala sa aj do pesničiek.
Preto teda GRÁMORA a v Tlmačoch!

Za prípravný výbor Tlmačskej grámory
Alena Konczová Senešiová, riad. MsKS Tlmače
Ing. Ján Urban, umelecký vedúci FS Vatra